sk

Spoznávanie Srbska na morskom kajaku – 2. časť

2.časť seriálu o tom ako som sa dva a pol týždňa túlal so svojim psom Foxom na morskom kajaku po Srbsku a po viac ako 500 kilometroch som sa ocitol až v Bulharsku.

Pádlovať som nemohol a tak sme si s Foxom spravili turistický deň Novim Sadom. Bol rovnako horúci deň. V meste to bolo ešte horšie. Keď som výchádzal von z kempu zastavil ma vrátnik, že do areálu je prísne zakazaný vstup so psom. Vysvetlil som mu, že som prišiel po vode a nemal som to ako vedieť.

Medzi mostom Slobody a Petrovaradinským mostom bola na hrádzi bežecká aj cyklo trasa, dva veľké parky, niekoľko požičovní a obchodov s kajakmi. Mestská pláž, ktorá bola oplotená a v čase špičky aj spoplatnená, skončila asi v polovici. Využil som to a šiel si s Foxom zaplávať. I tu bolo kopec domácich, čo si prišli zaplávať, vyvenčiť psov alebo sa len tak slniť. Nikto sa tu nikam neponáhľal. To, čo si z detstva pamätám aj u nás.

Dominantou mesta na Dunaji je monumentálna Petrovaradinská pevnosť, kde práve prebiehal hudobný festival Exit. Jeden z 10 najväčších a najlepšie hodnotených hudobných festivalov v Európe. Pred 15-timi rokmi ho zorganizovali študenti na protest proti politickému režimu. Prišli sem všetky známe svetové kapely a tak sa stal veľmi populárny až do dnešných čias. Dozvedel som sa to len vďaka veľkému ohňostroju nad Dunajom, ktorý mi v noci osvetloval stan. V pekne udržiavanom meste je množstvo ďaľších historických pamiatok. Mestom som blúdil až do neskorého večera.

 

Už som aj zabudol, že do areálu mestkej pláže ma so psom nepustia. S SBSkou som sa dosť dlho hádal, že keď nič iné tak tam mám stan aj so všetkými vecami. Nakoniec som navrhol, že pes zostane len pri stane tak, aby ho nikto nevidel, to nemôže nikomu vadiť. Párkrát si zavolali nadriadeným a prikývli. V tú noc nás dvakrát napadla svorka túlavých psov.

Nad ránom sa strhol lejak. Najprv som sa potešil, že sa konečne ochladí, no po chvíli som mal v stane asi centrimeter vody. Zistil som, že stavať stan na fólii nemusí byť až taký dobrý nápad. Na fólii sa zhromažďovala voda a presakovala dnom už veľmi starého stanu dnu. Všetko bolo úplne mokré. Ráno som mal o zábavu postarané. Našťastie svietilo Slnko a hneď som úplne všetko vysušil. Aspoň som zistil, že fólia pod stanom nesmie nikdy pretŕčať, aby mohla voda voľne odtekať, resp. vsakovať do zeme. Pri ceste na pláž ma znova zastavili SBSkári kvôli psovi. Povedal som, že ma sem so psom pustili, a aj tak už idem preč. Chceli ma vyhodiť, tak som hodil Foxa do kokpitu a zakýval im. Niečo kričali, ale ani som sa neotáčal. Dal som dole vozík a sadol na Dunaj.

Ešte raz som si pozrel Petrovaradinskú pevnosť, tentokrát z vody. Oproti boli zaparkované vojenské lode s množstvom guľometov a veľkou posádkou. Behom dňa som veľakrát zastavil, aby som sa okúpal a natrel rany. Pri každej zastávke sa niekto prišiel opýtať na psa, tak som mal o spoločnosť postarané.

Kvôli ranám som sa nikam neponáhľal a často stál. Do kupeľnej dedinky Stari Slankamen som prišiel až večer. Kemp bol v areáli nemocnice. Boli tu doslova tisíce belorítok. Ich hniezda zdobili úplne celú nemocnicu. Na každom balkóne ich boli desiatky. Dostal som tip na sprchu v strojovni nemocnice a tak som sa konečne osprchoval ako doma. Po zapáde Slnka začali útočiť mračná komárov. V stane by som v takom teple nevydržal a tak som sa vidal nájsť nejakú reštauráciu alebo aspoň krčmu, kde sa schovám. Cestou nás napadla trojčlenná svorka túlavých psov. Títo sa ale nedali zastrašiť a skákali aj po mne. Pomohlo pár kameňov.

 

Ráno som si privstal, aby som sa nemusel hnať po náročnej ceste do Belehradu. Aj tak som musel dlho čakať, kým sa dostanem na vodu. Na malú rampu v prístave tu bolo príliš lodiek čakajúcich, kým sa dostanú do vody.

 

Krajina sa postupne začala meniť. Pravý breh sa premenil na vysoký pieskovcový útes. Už okolo obeda sa začínali formovať búrkové mraky. Keď je rieka dostatočne široká, tak je vidieť až po horizont. Dáva to jedinečnú príležitosť pozorovať ako vzniká taká búrka. Z jasnej oblohy bez mráčika až po čierňavu s hromami a bleskami. Za deň sa mi podarilo okrajom tejto búrky ísť až dvakrát bez toho, aby som zmokol. Mňa to vyšlo na pár kvapiek. Neskôr som sa dozvedel, že padali veľké krúpy a veľa pádlerov sa muselo na pár hodín schovať. Najskôr kvôli búrke, neskôr kvôli vlnám.

Len pár kilometrov pred Belehradom bolo počuť obrovský výbuch, ktorý na chvíľu osvetlil celú oblohu. Behom pár minút začali prelietavať nado mnou stíhačky. Spolu s búrkou to bolo vzrušujúce divadlo.

 

Ak sa ti článok páčil prosím ťa o zdieľanie na Facebooku (napríklad cez link nižšie). Sleduj FB stránku DanubeKayaker pre pokračovanie seriálu. Ďaľšie fotky z celého tripu po Srbsku nájdeš na Instagram profile DanubeKayaker.

 

Ďalšie časti seriálu o spoznávaní Srbska na morskom kajaku: