sk

Nonstop zimné Západné Tatry po maratónsky – 1. diel

Ťažká diagnóza

„Postihnutí často trpia radosťou z vlastnej bolesti, únavy a vyčerpania. Ešte aj v zime. Ale v peknom prostredí. Je to úchylka. A nedá sa liečiť.“

A tak sme skúsili ako vôbec prvá žena a prvý muž, či je v našich silách prejsť pešo takýmto „nonstop štýlom“ celý zimný hrebeň Západných Tatier (neexistuje žiadna zmienka o prechode týmto štýlom na internete, či v dostupných materiáloch Jamesu).

Ostrie Baníkovského hrebeňa
Ostrie Baníkovského hrebeňa

 

Hrebeň je pre mňa magické miesto, príťažlivé od prvej chvíle. Jeho kľukatá línia vedie od Hút až do Vysokých Tatier, najmenších veľhôr sveta. Rozprávková krajina. Odľahlá. Drsná.

 

Príprava

Na túto výzvu sa podujal náš úderný tím v zložení ja, Dana Ivanovová a Radoslav Golian. Obaja sme mali za sebou komplexnú prípravu na takúto ultrachuťovku: vytrvalosť na ultraprechodoch, skúsenosti v kopcoch, viacdňové lezenia, zimné hrebeňovky a najmä vycibrenú psychiku a vôľu.

 

Dvaja postihnutí
Dvaja postihnutí

 

Rado je ideálny parťák do nepohody, neskutočný stroj a výborný lezec, okrem toho výborne poznáme jeden druhého, takže už na pohľad vieme, kedy treba preberať a niesť bremeno za druhého. To je obzvlášť dôležité pre dosiahnutie spoločného cieľa. Vedeli sme, že budeme musieť dve noci a jeden deň bojovať s vlastnou hlavou v zime a v ceste bude veľa prekážok a veľa dôvodov, prečo to vzdať.

Obaja sme mali tento hrebeň nachodený niekoľkokrát, moje zimné sólo, letnú stíhačku, vandrovky a dva tragické pokusy do tohoto projektu. Prvý krát sme museli ostať bivakovať na hrebeni v snehovej trhline, v akejsi biednej jaskyni, šialene zmrznutí a zbití… Druhý krát sme museli zdrhnúť z hrebeňa vo víchrici, takmer úplne poslepiačky a zastavili sme sa až v doline.

Preto sme mali dostatok priestoru na to, aby sme prešpekulovali stratégiu a dopracovali sa k plánu.

Finálny plán

Plán A vychádzal z priorít, ísť bezpečne a za svetla tie najexponovanejšie časti hrebeňa. Bohužiaľ to teda znamenalo aj dve noci chodenia a lezenia so zachovaním maximálnej pozornosti. Zamakali sme na čo najkvalitnejšom spánku pred akciou, na disciplíne, na strave pred a počas, na namiešaní tých správnych drinkov na cestu, maximálne sme odľahčili výstroj a dohodli sme sa na taktike, krízových plánoch, správnom tempe a časovaní, lebo toto všetko tvorí základ úspechu, či neúspechu.
Opäť nechýbali naše TOP vychytávky, čokoládové proteínovo-tukovo-xylitolové domáce tyčinky, klobásy a slanina – strava športovcov, a zlaté pravidlo radšej sa za pochodu vyzliekať, ako obliekať.

Výstroj a výzbroj:

  • Batoh cca 30l
  • Goretexový komplet
  • Merino komplet
  • Mikiny
  • Páperky
  • Rukavice 2x
  • Čapica
  • Maska na tvár proti vetru
  • Lekárnička
  • Bivakovacie vrecia v prípade núdze
  • Mačky
  • 2x cepín: turistický a lezecký
  • Sedák
  • Prilba
  • 40m lano
  • Lezecký materiál (minimum – zopár expresiek, slučiek, istítka, karabíny)
  • Lavínová výbava – už povinno-preventívne
  • Turistické paličky
  • Tekutiny – každý termosku a po dve litrovky nalgenky
  • Strava – slanina, klobásy, tyčinky, oriešky, …
  • Doplnky – taurín, kofeín, magnézium, soľ, …
  • Telefóny, foťák, nabíjačka, batérie, čelovky
  • Na tento pokus sme nebrali snežnice

 

Čo kto ponesie?
Čo kto ponesie?

 

Ráno alebo skôr len prebudenie

Je práve 23:30, na mobile zvoní budík. Chvíľu trvá, kým sa zorientujeme a Radoslav sa nájde v priestore a čase. Hypnotikum, ktorým som aj jeho o 16.00 nakŕmila, aby sme za svetla zaspali, zjavne ešte zaberá. Aspoň niekomu. Mňa zobudila po piatich hodinách spánku banda jačiacich zubereckých deciek. Bohužiaľ to nebol taký spirituálny zážitok ako s tými saleziánskymi. Za nekonečnými modlitbami nad ránom, nasledovalo “slovko”, potom evanjelium a ešte aj poďakovanie (týmto pozdravujem partiu spolubývajúcich zo Štefánikovej chaty a ďakujem im za duchovné obohatenie). Mimochodom, evanjelium znamená radostná zvesť. A naozaj, boli sme všetci veľmi radostní.

Nakoniec sme kvôli mne vstávame až o pol jednej, cca 45 minút trvá, kým sa vymotáme. Po tom, ako sme sa naliali vodou až do prasknutia, dala som si ostatnú sprchu (Radoslav sa rozhodol smrdieť), vystrojili sa, natlačili omeletu zo šiestich vajec so syrom, navarili čaj do všetkých šiestich fliaš, a dopravili sa do Hutianskeho sedla. Pred druhou sa vykotúľame do jasnej mrazivej noci.

 

Noc je jasná. Pohľad na Sivý vrch pri výstupe na Brestovú.
Noc je jasná. Pohľad na Sivý vrch pri výstupe na Brestovú.

 

Sivý vrch, Brestová

Cestičku dôverne poznáme aj potme. Túto zimu ňou ideme už štvrtý krát. Prvý krát to bolo trochu rozpačité. Stopy, ktorými sme sa vydali mali pazúriky a pravdepodobne neviedli, kam by sme chceli. Poprechádzali sme sa vtedy po lesíku trochu viac ako sme si predstavovali. Skalné vežičky na Sivý vrch, patria k tomu najkrajšiemu na hrebeni.

 

Skalné vežičky pod Sivým vrchom (foto z prvého pokusu).
Skalné vežičky pod Sivým vrchom (foto z prvého pokusu).

 

Nádherná inverzia pri prvom pokuse tesne pod Sivým vrchom. To sme so sebou ešte mali snežnice.
Nádherná inverzia pri prvom pokuse tesne pod Sivým vrchom. To sme so sebou ešte mali snežnice.

 

V sedle Pálenica treba očakávať sneh miestami aj po pás. Nad kosodrevinou je tvrdo a za brieždenia prichádzame na Brestovú. Pod Salatínom obúvame mačky. Dávame si nanuky, rozumej uvarené vajíčka, ktoré po ceste stihli zamrznúť.

 

Salatín za brieždenia.
Salatín za brieždenia.

 

Je našim dobrým zvykom nasadiť prilby preventívne hneď na začiatku, užitočnejšie sú vždy na hlave ako na batohu. Sedáky mávame oblečené tiež od štartu, lebo v prípade potreby je človek už pripravený aj keď dohrmí zlé počasie.

 

Rozprávkový Salatín (foto z prvého pokusu).
Rozprávkový Salatín (foto z prvého pokusu).

 

Po Baníkov

Po strmom stúpaní na Salatín nasledujú kľukaté a previate Skriniarky. Tasíme turistický cepín. Pri nekonečnom výstupe na Spálenú nachádzame prvé reťaze, ktoré sme si poctivo vyhrabali už pri prvom pokuse. Podmienky nám umožňujú pokračovať zo Spálenej úplne po vrcholku hrebeňa pod Pachoľu, kde nasleduje krátky strmý výšvih. Lezieme ho tretí krát, a tretí krát iný variant, a každý ten svoj. Za zlej viditeľnosti sa dá na zostupe do Baníkovského sedla ľahko stratiť orientácia a zostúpiť príliš vpravo, tak ako sa nám to už podarilo dvakrát.

 

Skriniarky (foto z prvého pokusu).
Skriniarky (foto z prvého pokusu).

 

Video: Prvý zimný nonstop prechod hrebeňa Západných Tatier

Sledujte nás na instagrame :

https://www.instagram.com/dana.ivanovova/
https://www.instagram.com/radoslavgolian/

 

ĎAKUJEME www.outdoorline.sk za ultraľahké outdoorové vybavenie !!!

Pokračovanie už o týždeň! Sledujte na facebooku Danube Kayaker! Prosíme o zdieľanie!