sk

Po dlhšom čase sa mi opäť podarilo niekoho ukecať na pádlovanie s táborením v prírode. Kamoš Martin si zaobstaral zimný spacák a sám sa prihlásil. Pri poslednom pádlovaní v sústave dunajských ramien tiahnucich sa pozdĺž slovenskej štátnej hranice v Maďarsku som si povedal, že sa tam musím čo najskôr vrátiť. Bol som tam už niekoľkokrát, hlavne behom leta. Je tam však veľa ľudí. Nič pre mňa. Cez zimu je to úplne naopak. Žiadni ľudia na kilometre ďaleko. Vo vzduchu sa nesú len zvuky prírody, predovšetkým vtáctva. Pobehuje tu množstvo divej zvery a tak nie je nič výnimočné stretnúť jelene, diviaky, líšku, či orliakov morských. Vodné vtáctvo nielen z okolia sa tu zhromažďuje v nekonečných kolóniách. Nespí ani bobor, ktorý po sebe zanecháva prehryzené stromy. Toto som si naozaj nemohol nechať ujsť.

Naplánovaná trasa

Svoju zimnú výbavu na vodu mám pripravenú tak, že môžem vyraziť hocikedy sa naskytne príležitosť. Dohodli sme sa, že pôjdeme opäť skúsiť preskúmať dunajské ramená pod Bratislavou. Nijako som sa teda nepripravoval s tým, že večer predtým si naštudujem mapu. V sústave ramien sa dá totiž veľmi ľahko zablúdiť. Je to doslova labyrint. V rámci zdokonaľovania svojich orientačno-navigačných zručností sa už dlhší čas vyhýbam GPS-ku a namiesto toho používam kompas a mapu. Otvoril som teda Google Earth a nakreslil si trasu tak, aby som vedel odhadnúť časovú náročnosť. Cieľ bol ísť pokiaľ možno úplne novou trasou. Denný limit do 30 km. Cieľ cesty Medveďov. Môj cieľ bol ísť bez GPS tak aby som išiel presne podľa plánu. Počas oboch dní mi bežal na telefóne GPS tracker, ktorý každú minútu zaznamenáva moju polohu a po pripojení k Internetu pošle výsledný KML súbor s množinou nameraných súradníc.


Skutočne prejdená trasa

Večer sme uviazali na auto člny a nahádzali veci do kufra. Logisticky sme museli zaimprovizovať. Moja manželka nás v sobotu ráno odviezla do Hamuliakova, ktoré je len pár minút cesty z Malinova. Kamoš dal zasa svoje auto kolegovi z práce, ktorý býva len pár minút od nášho cieľa.

Začiatok trasy

Hneď v Hamuliakove sme museli použiť vozíky na kajak. Príjazdová cesta k vode je totiž už nejaký čas pre autá uzavretá. I keď nás to stojí veľa úsilia navyše, tam verím, že sa to pozitívne prejaví na čistote okolia Dunaja.

Prenáška do starého koryta Dunaja

Pretraverzovali sme na druhú stranu Dunaja k Danubiane a preniesli sme kajaky do starého koryta Dunaja. Traverz proti prúdu bol presne to, čo sme potrebovali na rozprúdenie krvi. Teplota sa držala len tesne nad bodom mrazu a predpoveď ani žiadne zvýšenie behom dňa nepredpokladala. Práve naopak večer má teplota spadnúť pod bod mrazu. Poobede aj vietor a zrážky vo forme dažďa, alebo sneženia. Radšej na to nemyslieť. Bolo celý deň pod mrakom. Našťastie fúkal len mierny vánok a tak sme si len užívali okolitú prírodu. Len pár minút po nasadnutí do kajaku som vyrušil obrovského jeleňa pasúceho sa na lúke len pár metrov odo mňa. Chvíľu na mňa pozeral a potom vykročil do lesa. Tešil som sa koho ešte behom dňa stretnem.

Prechod do sústavy maďarských ramien

Po pár kilometroch sme vošli do sústavy maďarských ramien. Navigácia v ramenách je veľmi ťažká, pretože asi jediné orientačné body sú “odbočky”. Stačí však na chvíľku nedávať pozor a správna poloha na mape sa hľadá veľmi ťažko. Niektoré užšie ramená sú prerastené rákosím a nie je ich vôbec vidieť. Potrebujete mapu s dostatočne vysokým rozlíšením. Ja som mal mapy vytlačené v mierke 6 km na jeden list papieru A4. Obal na mapy však bol o čosi menší ako A4, a tak bolo neustále prehadzovanie máp veľmi otravné. Po asi 20 kilometroch sme sa prenáškou ponad rybochod vrátili opäť do starého koryta Dunaja a oproti maďarskej zastávke kompy sme vošli do CHKO Dunajské luhy, kde sme sa utáborili.

Cez zimu je dôležité zostať stále v teple. Rozložili sme tábor. Navarili si večeru a išli na krátky prieskum terénu. Nie že, by bolo po tme v lese vidieť niečo zaujímavé, ale potrebovali sme zostať v teple a na spanie bolo ešte veľmi skoro. Ja som si šiel pred spaním ešte zabehať, aby som si dostatočne vyhrial spacák. Tešil som na to ako si vyzlečiem suchý oblek, ktorý mam od rána na sebe. Spal som v oblečení, ktoré som mal v obleku ako tepelno-izolačnú vrstvu. Ráno sa len znova navlečiete do obleku a nie je vám ani na chvíľu zima. K nohám v spacáku som si dal aj vlhké rukavice a čiapku, inak by do rána zmrzli.

Ráno nás prekvapilo slnečné počasie. Ešte pooškrabovať ľad z kajaku a ide sa. I keď boli len 2C, tak mal stále pocit, že už je jar. Brehy lemovali kvitnúce jelše. V lese vykúkali snežienky, a sem tam aj nejaký pľúcnik. Neskôr okolo obeda poletoval dokonca vo vzduchu aj otužilý hmyz. Ako v rozprávke.

Prelet asi tridsiatich labutí nad hlavou bol pekný zážitok. Tak už len kvôli tomuto sa sem oplatilo ísť, povedali sme si obaja. Bodické ramená som mal v hlave zafixované ako zaburinené stoky plné komárov lemované viac ako desiatkou malých priehrad, cez ktoré treba prenášať člny. Opäť platí, že treba byť v správnom čase na správnom mieste. Voda je tu naopak veľmi čistá, na niektorých miestach dokonca priezračná. Cez zimu odumrie takmer všetko rastlinstvo. Vďaka suchým oblekom je vystupovanie a nastupovanie do kajakov veľmi príjemné. Môžete totiž kľudne skočiť po pás do vody. Zvykol som si tak častejšie vystupovať napríklad, keď ma niečo zaujme na brehu.

Najsevernejšie rameno je lemované housebotmi a domčekmi stojacimi pri vode. Niektoré sú veľmi pekné. Okoloidúci ľudia väčšinou nechápavo pozerali, čo to vlastne robíme. Keď som pozdravil, tak sa skoro každý opýtal, či mi nie je zima. Jeden starší pán ma pristavil, že sa chce spýtať aký používam motor, pretože on chce tiež investovať do elektromotora. Tak som len dvihol nad hlavu pádlo a povedal mu, že toto je môj motor.

Chvíľku na to som mal motory hneď dva. Zlomilo sa mi totiž pádlo na dva kusy. Martin trošku zbledol. Asi sa zľakol, čo budeme robiť bez rezervného pádla. Stále mi ponúkal, svoje lano, že ma bude ťahať. Musel som sa smiať. Pozrel som do mapy a nastavil kurz k najbližšej asfaltovej ceste. Dlhšou polovicou pádla som skúsil pádlovať. Šlo to úplne bez problémov. Asi 3 km k ceste ubehli veľmi rýchlo. Zlomené pádlo sa zmestilo do zadného kufra člnu a tak nie je treba sklápať v aute zadné sedadlo. Nové pádlo bude určite skladacie.

Klikni na niektorú z fotiek pre zväčšenie.

Galéria

Pridaj sa k nám a spoznaj tajomné zákutia vnútrozemskej delty!

Ak sa k nám chceš pridať a zažiť to na vlastnej koži, tak neváhaj a napíš nám. Budeme ťa informovať o naších najbližších výpravách.